Jdi na obsah Jdi na menu
 


Niečo viac o Blink182

14. 7. 2007

BLINK 182

California, slnko, veci v pohode, pozitívny prístup k životu, surfovanie, skateboardovanie, snowboardovanie, adrenalín, drsný humor, rýchla a nekomplikovaná muzika, tetovačky, holé baby a chlast. No jednoducho Blink-182.    

 Z mladých proktológov muzikanti Kedy a prečo kapela naozaj vznikla, zostáva utajené. Oficiálne sa udáva rok 1993, kedy sa vraj Mark Hoppus (bg, spev), Tom Delonge (git. spev) a Scott Raynor (bicie) zišli pri ohníčku v tábore Amerických proktológov budúcnosti (proktológia: náuka o chorobách konečníka - jasný náznak toho, aký druh humoru skupina obľubuje). Chlapci zistili, že okrem tejto vedy majú záujem hlavne o dievčatá, niekedy ešte aj o dievčatá a popritom ešte trochu aj o hudbu a všetky príjemnosti, ktoré s ňou prichádzajú. Pravdou asi je, že „z videnia“ sa poznali vlastne odjakživa, lebo všetci traja pochádzajú z malého mesta Poway na juhu Kalifornie, neďaleko San Diega. Scott a Tom sa stretli na žúre. Na inom žúre sa spoznali s Markovou sestrou a tá im zakrátko predstavila svojho brata. No a bolo to.

Prečo 182? Svorne tvrdia, že najprv sa nazývali El Cuatro and the Cajones. Hrávali na svadbách, večierkoch, oslavách, ale dlho ich to nebavilo. Tak si zmenili názov na Blink a pustili sa do hrania neopunku, ktorý má v Kalifornii dobré zázemie. Čo v skutočnosti hnutie punk bolo, alebo je, na to zvysoka…no…brali ohľady. Hlavne, že je sranda a že to sype. Nekomplikovaný prístup k životu, schopnosť zosmiešniť prakticky čokoľvek a naozajstná chuť hrať odštartovali hviezdnu kariéru jednej z najobľúbenejších neopunkových skupín na svete. V roku 1993 vydali na vlastné náklady prvý EP Fly Swatter. Na jeho podporu podnikli klubové turné po Kalifornii, ale podarilo sa im dostať sa aj do iných častí USA. Blink-182 mali v istom zmysle šťastie, že sa im od samého začiatku darilo zaistiť množstvo koncertov. Vďaka nim rástla muzikantská zručnosť členov kapely i jej popularita medzi poslucháčmi. Po vydaní albumu Buddha (1994) sa jej situácia podstatne zlepšila, lebo v roku 1995 im ponúkla zmluvu firma Grilled Cheese. To už Blink poznali aj inde na svete, napríklad v Írsku. Rovnomenná írska kapela, o ktorej v Kalifornii nič nevedeli, pohrozila svojej menovkyni súdom, ak si nezmení názov. Kalifornské trio si teda k názvu pripísalo údajne nič neznamenajúcu, náhodne zvolenú číslovku a bolo to vybavené.

Vytúžený prelom, ktorý nečakali. Už štvrtý rok koncertovali ako posadnutí: vždy, všade, za každých okolností. Dokázali už zahrať čokoľvek a tiež napchať do troch minút jednej pesničky pocity bielych tínejdžerov otrávených vzmáhajúcou sa vlnou černošského hiphopu a jeho bielymi napodobeninami rôznej úrovne. Namiesto sťažností na útlak, násilie, vraždy a politiku prinášali zábavu, pozitívne myslenie a smiech. „Kopcovato“ toho bolo na treťom a prelomovom albume Dude Ranch (1997). Je to asi najdôležitejší album v histórii Blink-182, lebo jeho, na undrgroundovú kapelu vysoká, predajnosť prilákala pozornosť „majors“, čiže veľkých vydavateľstiev. Dostali zaň platinovú platňu aj vďaka singlu Dammit (Growing Up), ktorý patril k najhranejším skladbám roka vo väčšine významných amerických rádií. Napokon sa dohodli s firmou MCA, a tak štvrtý opus, Enema of the State (1999), dostal najväčšiu možnú mediálnu podporu. Blink-182 patrili k tým interpretom, ktorým promotéri ponúkli horibilné sumy (počítalo sa v stovkách tisícov dolárov) za vystúpenie v posledný deň roku 2000 na newyorskom námestí Time Square. Lepšie promo na nový album si ani nevedeli predstaviť.

Výmena stráží. Nápor na psychiku, akým je neustále cestovanie, koncertovanie, rozhovory s novinármi a hotelový život stále s tými istými ľuďmi, natoľko otrávili bubeníka Scotta Raynora, že opustil kapelu v čase rozkvitajúcej svetovej slávy. Nahradil ho Travis Landon Barker, ktorý si namiesto neho užil rozkoše zo strmo stúpajúcej celosvetovej popularity Blink-182. Skupinu vítali s otvorenou náručou v Austrálii, Oceánii, Ázii, Európe, Novom Zélande…A album sa utešene predával. Len v USA sa predali štyri milióny kópií a ďalšie tri v ostatných krajinách sveta. Skupina nahrávala svoje koncerty a na jeseň roku 2000 vydala najlepšie nahrávky letného turné prekladané srandičkami, doplnené nikdy nevydanými pesničkami pod názvom The Mark, Tom and Travis Show (The Enema Strikes Back).

Koncom roka skupina nakrútila animovaný videoklip Alien Exist v duchu svojich najlepších vtipov: mimozemšťania zaútočili na Zem zbraňou najstrašnejšou – zasypali ju hovnami…Klip nemal šancu na vysielanie v televízii, ale fanúšikovia Blink-182 si ho mohli pozrieť na internetovej stránke skupiny. V klipe What’s My Age Again? sa nechali úplne nahí nafilmovať pri behu newyorskými ulicami. Aby sa dal vôbec vysielať, televízni technici museli pracne retušovať oné miesta, ktoré sa vraj nemajú nikomu ukazovať. Začiatkom leta 2001 skupina vydala svoj zatiaľ posledný album Take Off Your Pants and Jacket - a to hneď v štyroch verziách značených nálepkami s vyobrazením nohavíc, bundy a lietadielka. Každá nálepka znamenala jednu pesničku navyše ako bonus pre poslucháčov. CD bez nálepky bolo „neškodné“ - bez vulgárnych slov, ale aj bez bonusu. Fajnovky nie sú hodné prídavku od Blink-182...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář